Na stiahnutie:
Sváteční slovo arcibiskupa Josefa k 25. 12. 2024 (171.44 kB)
Sváteční slovo arcibiskupa Josefa k 25. 12. 2024 (121.69 kB)
Pastýřský list arcibiskupa Josefa k zahájení jubileního roku 29. 12. 2024 (178.99 kB)
Pastýřský list arcibiskupa Josefa k zahájení jubileního roku 29. 12. 2024 (122.28 kB)
Milé sestry a bratři,
prežívame slávnosť Narozenia Pána – Hod Boží vianočný. V našich rozhovoroch často zaznieva: Už ste počuli, čo sa stalo? Taká otázka vedie k zvýšeniu záujmu o niečo nové, o čom sme zatiaľ nevedeli. O narodení Pána Ježiša, ktoré dnes oslavujeme, sme počuli a rozjímajú za svoj život už mnohokrát. Napriek tomu chceme jednať ako pastieri, ktorí si po odchode anjelov do neba povedali: Pojdime teda do Betlehema pozrieť sa na to, čo sa tam stalo, ako nám Pán oznámil. Narodenie Ježiša totiž bola a je nezvyčajná a jedinečná udalosť, ktorej sa v celých dejinách nič nepodobá. Svätý Ján od Kríža napísal: Od tej doby, čo nám dal Boh svojho Syna, ktorý je jeho Slovo, nemá už, čo by nám povedal. Povedal všetko súčasne a naraz v tomto Slove, a už k nám nepotrebuje hovoriť…. Upni svoj zrak na neho. Čo nám teda hovoria Vianoce:
- náš Boh o nás vie a ujíma sa nás, pokúsme sa s ním viac hovoriť. Keď prechádzame všetkým, čo tvorí našu dobu, máme, rovnako ako naši predkovia, občas pocit, že by nám k tomu, čo prežívame, čo sa deje, mal niekto niečo povedať, podať vysvetlenie, zodpovedať naše otázky. Ježišovo narodenie je veľkou odpoveďou pre človeka i celé ľudstvo. Ohlásenie o Narodení Pána to je radostná správa, ktorú prinášajú nohy posla z hôr, ktorý oznamuje pokoj, hlása blahobyt a oznamuje spásu, ktorý praví Sionu: Tvoj Boh kraluje. Boh prežíval so svojím ľudom všetko, čo ho postretlo, a prežíva to aj s nami v prítomnosti, v období vojen a neistoty. Platí, čo predpovedal prorok Izaiáš: Náš Boh kraluje, vracia sa na Sion. Nenecháva nás napospas smrti a neblahým okolnostiam života, ujíma sa nás, ponáhľa nám v ústrety. Kiežby sme sa naučili viac a lepšie s Bohom rozprávať o tom, čo nás trápi. Môžeme na to použiť napríklad slová žalmov: Bože, pospeš mi na pomoc! Alebo Bože, ujmi sa ma! Taký rozhovor s Bohom nám prináša povzbudenie; pôsobí, aby sme neochabovali v konaní dobra a nermútili. Svätá Terézia z Avily hovorí: Nie mnoho myšlienok, ale mnoho lásky nás privádza bližšie k Bohu.
- Tak ako Ježiš patrí medzi postavy, ktoré umiestňujeme do betlehemov, patrí aj do nášho života. Keď prídete k betlehemu s malými deťmi, vždy chcú vidieť Ježiška. Bez neho by proste betlehem nebol kompletný. Ani náš život, náš svet, ak v ňom nefiguruje Ježiš, nie je úplný. Chýba tam ten, o kom sv. Ján v dnešnom evanjeliu hovorí: V ňom bol život a ten život bol svetlom ľudí. To svetlo svieti v tme a tma ho nepohltí. Ježiš vniesol do nášho života svetlo, ktoré dáva všetkému zmysel. Nie náhodou sprevádzalo Ježišovo narodenie svetlo: Sláva Pánova sa rozžiarila. Často sme svedkami toho, že ľudské spôsoby jednania spôsobujú napätie, neistotu a zmätok. Ježiš je úplne iný. Svojím príchodom vniesol do našich problémov svetlo a riešenie. Ježiš osvetľuje, povedal švajčiarsky teológ Hans Urs von Balthasar. Osvetlime ním aj náš život!
- Pastieri odišli z Betlehema s Ježišom v srdci. Rovnako ako sa pastieri vrátili k svojim stádam, tak aj my sa vraciame z vianočných bohoslužieb a od betlehema do svojich domov a vzťahov, k svojej práci a službe. Pastieri si odnášali neobyčajné zážitky z toho, čo videli a počuli; do ich života a srdca vstúpil narodený Spasiteľ. Zamyslime sa, s akým posolstvom sa môžeme vracať do života my. Pri bohoslužbe v noci sme počuli z úst svätého apoštola Pavla: Prejavila sa dobrota nášho Boha, ktorá prináša spásu všetkým ľuďom. Vedie nás k tomu, abychom sa odriekli bezbožného života i svetských žiadostí a žili v tomto terajšom veku rozvážne, spravodlivo a zbožne, a pritom očakávali v blaženej nádeji nášho veľkého Boha a Spasiteľa Ježiša Krista. Nejde o ďalší úkol a povinnosť, ktorých máme mnohokrát nad hlavu, a tiež nejde len o našu aktivitu a námahu. Pokúsme sa pracovať na raste svojho vzťahu s Bohom ako spoľahlivým a verným spoločníkom na ceste životom. Svätý Ján od Kríža hovorí: Nemysli, že ťa Ježiš nechá na holičkách, to bys mu krivdil.
Kiež vykročíme z tohtoročných sviatkov do ďalších dní nového a pre nás tiež Svätého roku viac a nově s Ježišom. K tomu Vám, bratia a sestry, i Vašim rodinám vyprošuji Božiu pomoc a žehnám.
+Josef Nuzík
Milé sestry a bratři,
prežívame mimoriadnu dobu, ktorá sa vyznačuje nepokojom a neistotou, ale súčasne ponúka výnimočné príležitosti a duchovné milosti. Medzi ne patrí Svätý - jubilejný rok, do ktorého dnes spoločne vstupujeme. Pápež František v bule Spes non confundit, česky Nádej neklame, ktorú tento riadny svätý rok 2025 vyhlásil, opakuje často slová, ktorými sa v myšlienkach zaoberáme aj my, ako sú čas, očakávanie, budúcnosť, znamenie, život a šťastie. Neuvádzam ich pre ich četnosť v bule, ale preto, lebo práve k nim smerujú naše životné snahy a úsilie. Môžu sa premietnuť aj do našej túžby a odhodlania dobre využiť Svätý rok. Ten je zameraný na podstatu nášho života: na prítomnosť, ktorú tvoria predovšetkým vzťahy, a na budúcnosť, od ktorej očakávame, že bude šťastná.
- To prvé, na čo sa môžeme zamerať v tento Svätý rok, je náš vzťah k Bohu. Anna, matka Samuelova, o ktorej sme dnes čítali v prvom čítaní, dosvedčuje, že Hospodin sa jej ujal a jej hořkosť premenil na vďačnosť. Potom mu podľa svojho sľubu úplne samozrejme odovzdáva a daruje svojho syna, ktorého od neho dostala. Aký je náš vzťah k Bohu, bratia a sestry? Sme schopní sa mu otvoriť a priznať svoj hriech, a to aj taký, za ktorý sa hanbíme? Sme si schopní zveriť mu svoje hořkosti, nespravodlivosti a sklamania, ktoré nás v živote potkali a narušili náš vzťah k nemu i niektorým ľuďom? Svätý rok nám dáva veľkú príležitosť prísť pred Boha na miesta, ktoré sú aj u nás určené k modlitbe v tichu či ke spoločnej modlitbe, k odovzdaniu našej minulosti Hospodinovi, ktorý sníma viny a vracia pokoj, lásku a nádej. Žalmista volá: Blahoslavený človek, ktorý u teba nachádza pomoc… Až pôjdu vyschýnujúcim údolím, v prameň ho premení… Pôjdu so silou stále väčšou… (Žalm 84,6nn).
- To druhé, čomu by sme mali venovať pozornosť, sú naše vzťahy k druhým, blízkym i vzdialeným. Ako ľahko sa rozmačká naše vzťahy v rodine, medzi susedmi, vo farnosti či v zamestnaní. V dnešnom čítaní z evanjelia zaznel známy príbeh o tom, ako dvanásťročný Ježiš zostal v chráme a jeho rodičia to zistili až po dlhom čase. Keď ho potom Panna Mária a svätý Jozef, plní úzkosti, konečne našli, vypočuli jeho vysvetlenie a, aj keď mu neporozumeli, prijali ho. U nás to tak pokojné niekedy nebýva. Z koľkých bežných situácií v našich rodinách a vzťahoch sa zrodí zlo, ktoré vedie k tomu, že manželské či napríklad súrodenecké vzťahy sú roky prerušené a miesto lásky v nich vládne ľahostajnosť alebo dokonca nenávisť? Viem, že príčiny týchto konfliktov sú mnohokrát zložité a zamotané a nedokážu ich urovnať ani sebelepší poradcovia. Je tu však iná cesta. Podľa biblickej tradície chce Hospodin vo Svätom roku obviazať rany zlomených sŕdc, roztrhnúť reťaze, ktoré nás držia v otroctve hriechu a vezení nenávisti, a darovať nám radosť. Ale Boh nič nezmôže, ak my sami neurobíme ten rozhodujúci krok a nedáme súhlas, že chceme s tým, čo bolo v našich vzťahoch zlé, skončiť a osvobodit sa od toho, čo nás poutalo. Bratia a sestry, ako váš biskup vás vyzývam: Využime Svätý rok na nápravu pokrivených vzťahov! Nežijme ďalej v stave neodpustenia! Vám, milí spolubratri v kňazskej službe, ďakujem za to, že pôjdete kajúcnikom v duchu Božieho milosrdenstva naproti.
Srdce rodičov a detí, ktoré pociťujú zranenia a bolesť z rozpadu a stroskotania ich rodín a vzťahov, môžu pookriať pri pohľade na Svätú rodinu a nájsť posilu v náručí cirkvi. Zvu vás na stretnutie párov s bremenom rozvodu, ktoré prebehne 1. marca 2025 v Olomouci. Viac informácií nájdete na stránkach Centra pre rodinu.
- To tretie, čomu sa chceme v tomto Svätom roku učiť, je, aby náš pohľad
do budúcnosti bol nesený nádejou. Pápež František v bule k zahájeniu Svätého roku píše: Všetci dúfame. V srdci každého človeka sa skrýva nádej ako túžba po dobru a očakávanie dobra, ač nevieme, čo prinesie druhý deň… Často sa stretávame s ľuďmi, ktorí sú skleslí, ktorí do budúcnosti hľadia skepticky a pesimisticky, ako keby im nič nemohlo priniesť šťastie…. Už sme si zvykli, že vo svete, kde sa pretekanie stalo konstantou, chceme všetko a hneď. Človek už nemá čas, aby sa stretol s druhými, a často je aj v rodinách zložité sa zísť a v pokoji si prehovoriť. Trpezlivosť ustupuje zhone, čo je ľuďom k veľkej škode…. Ak znovu objavíme trpezlivosť, urobíme mnoho dobrého pre seba i pre druhých…. A na inom mieste Svätý otec poznamenáva: Nádej sa totiž rodí z lásky a stojí na láske, ktorá tryská z Ježišovho prebodnutého srdca na kríži.
Pokúsme sa teda, bratia a sestry, spoločne v tomto Svätom roku cvičiť v trpezlivosti a láske, z nichž sa rodí nádej, ktorá neklame. Budem rád, keď sa k týmto myšlienkam v priebehu tohto roku budete vracať a využijete času milosti. Ďakujem vám za to!
Vo vzájomnej modlitbe a s požehnaním
+Josef Nuzík
