Lev XIV. je prvým pápežom z rádu augustiniánov a druhým rímskym pontifikom pochádzajúcim z Ameriky – po pápežovi Františkovi. Na rozdiel od Jorge Maria Bergoglia však 69-ročný Robert Francis Prevost pochádza zo severnej časti kontinentu, hoci niekoľko rokov pôsobil ako misionár v Peru, než bol zvolený generálnym predstaveným augustiniánov na dve po sebe idúce obdobia.
Narodil sa 14. septembra 1955 v Chicagu v štáte Illinois Louisovi Mariovi Prevostovi (francúzsko-italského pôvodu) a Mildred Martínezovej (španielskeho pôvodu). Má dvoch bratov, Louise Martíne a Johna Josepha. Detstvo a dospievanie strávil s rodinou a študoval najprv na menšom seminári augustiniánov a potom na univerzite Villanova v Pennsylvánii, kde v roku 1977 získal titul z matematiky a tiež študoval filozofiu.
Dňa 1. septembra toho istého roku vstúpil do noviciátu Rádu sv. Augustína (O.S.A.) v St. Louis v provincii „Matky dobrej rady“ v Chicagu. Slávne sľuby zložil 29. augusta 1981.
Teológiu študoval na Katolíckej teologickej únii v Chicagu. Vo 27 rokoch ho predstavení poslali do Ríma, kde na Pápežskej univerzite sv. Tomáša Akvinského (Angelicum) študoval kanonické právo. V Ríme bol 19. júna 1982 vysvätený na kňaza v augustiniánskej kolégiu sv. Moniky arcibiskupom Jeanom Jadotom.
V roku 1984 získal licenciát a nasledujúci rok bol – pri príprave dizertačnej práce – poslaný na augustiniánsku misiu v Chulucanas v regióne Piura v Peru (1985–1986). V roku 1987 obhájil svoju dizertačnú prácu na tému „Úloha miestneho predstaveného v Ráde sv. Augustína“ a bol menovaný riaditeľom pre povolania a misie v augustiniánskej provincii „Matky dobrej rady“ v Olympia Fields v štáte Illinois.
Rok nato sa pripojil k misii v Trujillu v Peru ako riaditeľ spoločného formácie programu pre augustiniánske kandidáty z vikariátov Chulucanas, Iquitos a Apurímac.
Počas jedenástich rokov tu pôsobil ako predstavený komunity (1988–1992), formátor (1988–1998) a inštruktor reholných bratov (1992–1998). V arcidiecéze Trujillo zastával funkcie súdneho vikára (1989–1998) a profesora kanonického práva, patristiky a morálnej teológie v kňazskom seminári San Carlos y San Marcelo. Súčasne mal na starosti pastoračnú starostlivosť o veriacich v komunite Panny Márie Matky Cirkvi, neskôr farnosti sv. Rity (1988–1999), a od roku 1992 do 1999 bol administrátorom farnosti Panny Márie Monserratskej.
V roku 1999 bol zvolený provinciálom augustiniánskej provincie „Matky dobrej rady“ v Chicagu. O dva a pol roka neskôr ho rádové generálne kapituly zvolili generálnym predstaveným rádu sv. Augustína, a v roku 2007 bol potvrdený na druhé obdobie.
V októbri 2013 sa vrátil do svojej provincie v Chicagu a pôsobil ako formátor v augustiniánskom konvente sv. Augustína, provinciálny vikár a prvý radca – tieto funkcie zastával až do 3. novembra 2014, keď ho pápež František menoval apoštolským administrátorom peruánskej diecézy Chiclayo a zároveň ho povýšil do hodnosti titulárneho biskupa Sufaru.
Do diecézy vstúpil 7. novembra za prítomnosti apoštolského nuncia Jamese Patricka Greena, ktorý ho vysvätil na biskupa 12. decembra – na sviatok Panny Márie Guadalupskej – v katedrále sv. Márie.
Jeho biskupské heslo znie „In Illo uno unum“ – slová sv. Augustína zo 127. žalmu, ktorými vyjadruje, že „hoci sme mnohí kresťania, v jedinom Kristovi sme jedno“.
Dňa 26. septembra 2015 bol pápežom Františkom menovaný biskupom Chiclayo. V marci 2018 bol zvolený druhým podpredsedom Peruánskej biskupskej konferencie, kde zároveň pôsobil ako člen ekonomickej rady a predseda komisie pre kultúru a vzdelávanie.
V roku 2019 ho pápež František menoval členom Kongregácie pre klerus (13. júla 2019) a v roku 2020 členom Kongregácie pre biskupov (21. novembra). Medzitým bol 15. apríla 2020 menovaný apoštolským administrátorom peruánskej diecézy Callao.
Dňa 30. januára 2023 ho pápež povolal do Ríma ako prefekta Dikasteria pre biskupov a predsedu Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku, a zároveň ho povýšil do hodnosti arcibiskupa.
Pápež František ho menoval kardinálom pri konzistóriu dňa 30. septembra 2024 a zveril mu Diakonii sv. Moniky, ktoré sa ujal 28. januára 2024.
Ako prefekt Dikasteria sa zúčastnil posledných apoštolských ciest pápeža a oboch zasedaní 16. riadneho zhromaždenia biskupskej synody o synodalite, ktorá prebiehala v Ríme od 4. do 29. októbra 2023 a od 2. do 27. októbra 2024.
Dňa 4. októbra 2023 ho pápež František menoval členom niekoľkých ďalších dikasterií: pre evanjelizáciu (sekcia pre prvú evanjelizáciu a nové partikulárne cirkvi), pre náuku viery, pre východné cirkvi, pre klerus, pre spoločnosti zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, pre kultúru a vzdelávanie, pre legislatívne texty a tiež členom Pápežskej komisie pre Vatikánsky mestský štát.
Dňa 6. februára 2025 ho pápež František povýšil do rádu kardinálov-biskupov a zveril mu suburbikálnu diecézu Albano. O tri dni neskôr, 9. februára, slúžil omšu, ktorej predsedal pápež František na Svätopeterskom námestí pri príležitosti Jubilea ozbrojených síl – druhej hlavnej udalosti jubilejného roka nádeje.
Pri poslednej hospitalizácii svojho predchodcu v nemocnici Gemelli predsedal Prevost 3. marca modlitbe ruženca na Svätopeterskom námestí za pápežovo zdravie.
